Buďte na svete, akoby ste boli cudzinec alebo cestovateľ po ceste, je citát ktorý vyrozprával jeden z našich najobľúbenejších prorokov islamu a doktrínu, ktorú nosím ako moslimka a cestovateľka po svete. Posilňuje moje presvedčenie, že fyzickosť tohto života odíde a že je dôležité využiť rôzne príležitosti, aby sa cesta stala užitočnou.
Keďže som žil na štyroch kontinentoch a cestoval do nespočetných ďalších oblastí sveta, som vždy v úžase pred reakciou ľudí na moje činy ako ženy vo viditeľnom hidžábe, ktorá sa odváži žiť nahlas bez obmedzenia na miestach, kam idem. Ale byť čiernou moslimkou vo mne robí trojitú hrozbu, ktorú nespája žiadny kút sveta, a automatický vzdelávací nástroj pre každého, kto by potreboval rýchlu lekciu.
Tieto lekcie dostali arabské ženy v Egypte, ktoré ma videli vo viditeľnom hidžábe a stále sa pýtajú, či som moslimka. Môžem odvetiť tak, že sa ich opýtam, čo by ich prinútilo rozmýšľať inak, ako keď nosím hidžáb, ak ich mám automaticky vidieť ako ženy viery jednoduchým videním tých svojich? Moje cestovanie v hidžábe podáva históriu moslimských žien, ktoré sa v dôsledku toho snažili zachovať svoju skromnosť zotročovaní v Amerike a dávka reality, že tam islam existoval už predtým, ako sa zámerne k týmto brehom dostali iné skupiny.
Podobne tieto drahokamy vyvolali rozhovory na celom svete, keď sa vás pýtali, z ktorej časti Afriky som? Táto otázka nikdy nenaznačuje skutočnosť, že pravdepodobne mám rodokmeň na tomto obrovskom kontinente, ale mylná predstava, že Američania môžu byť iba bieli ľudia. Je to rovnaká energia nevedomosti, vďaka ktorej mi turecký muž drzo povedal, že som neznel afroameričan, na čo som sa ho spýtal, ako to teda znie afroameričan? Pretože ľudia z celého sveta často rozprávajú príbehy o svojich obľúbených formách zábavy, ktoré vykresľujú černochov ako zmätok a jive, premieňam ich na príležitosti, aby som im ukázal rovnaké rozdiely ako na okraji spoločnosti.
Potom to sú žiarovky, ktoré osvetľujú, že každý nemá rovnaký prístup k bohatstvu, vzdelaniu a príležitostiam, a hoci som požehnaný, že môžem zastupovať časť čiernych, musím s nimi hovoriť. Z tohto dôvodu, keď idem do miest ako Thajsko alebo Čína, kde sú pouliční predajcovia zvyčajne ľudia, ktorí žijú veľmi skromným životným štýlom alebo cestujú z diaľky, aby predali svoj tovar, patrónujem im. A hoci je vyjednávanie stále diskutabilnou taktikou pri pokuse vyjednať spravodlivú cenu pre zahraničný tovar, čo je vlastne spravodlivé, keď porovnáte menu svojej domovskej krajiny s ich a stále zostávate tým, kto drží toto bohatstvo? Načítava sa prehrávač ...
Ako moslim som sa stretol aj s ľuďmi, ktorí presne vedia, aký je miera starostlivosti, ktorú je možné dať na základe štandardu, ktorý moja viera stanovuje pre ženy. Po pôrode môjho syna v Poľsku mi naša pôrodná asistentka povedala, že kňaz z miestneho kostola chce prísť, ale do bytu nepríde, kým nebude vedieť, že som v poriadku. Pri svojom vstupe nás pozdravil a nedosiahol mi na to, aby mi podal ruku, čo je pre mužov a ženy obvyklý úkon. Umožnil mi povedať, aké hranice sú v poriadku a nie sú v poriadku, a to jednoducho čakaním na to, kedy buď zdvihnem ruku, alebo pozdravím. Bol to okamih, ktorý odtrhol všetku rétoriku, ktorá hovorí, že ženy v islame nemajú nijakú moc, keď v skutočnosti máme všetko a muži majú ísť svojím smerom.
Stále sa však identifikujem ako žena, a preto som nebol úplne v bezpečí pred nechcenými a neoprávnenými pokrokmi zvrhlíkov, ktoré existujú na svete. Už viackrát ma nasledovali muži, ktorí si mysleli, že dostať sa z mojej tváre za hlupák pre pokračovanie v tvojom postupe. Tiež si pamätám, že som v obchode na Blízkom východe, ktorý predáva abayas (islamské šaty) a musí kričať. Keď som si jeden položil k sebe, do zrkadla, obchodník si myslel, že by bolo v poriadku, keby mi pomohol tak, že mi šaty vytvaruje podľa môjho rámu tak, že mi rukami zatlačí na pás.
Zakričal som, Bas! Matelmesneesh! (Prestaň! Nedotýkaj sa ma!)
Bohužiaľ si myslím, že moja znalosť arabčiny ho vystrašila viac, ako moja nechuť k nemu, hoci už len pri pomyslení na to, že na mňa položí svoje chrumkavé dlane. Pokračujem v odstraňovaní bariér, o ktoré nepožiadali černosi, ženy ani moslimovia, a urobím rozhodnutie žiť autenticky a vystavovať ľudí verziam ľudskosti, ktoré by pravdepodobne nikdy nemali šancu vidieť.
Najdôležitejšou časťou pre mňa je to, že nevysvetľujem svoju identitu, som taký, ako by moja matka tak výrečne povedala, a privádzam ľudí k sebe domov!